Stratená v živote
13.03.2006 08:09:37
Stratená v samote.
Bez zmyslu v živote.
Je ťažké kráčať,
keď nevidíš cieľ,
keď cesta sa stáča
a ty strácaš smer.
Síl ubúda,
smútok sa vzmáha,
a tvoja duša blúdna
zrazu cíti sa malá.
Chýba ti odvaha,
bojíš sa prekonať strach.
Radosť je totiž prchavá...
Len slabosť v kolenách.
Len záblesk slnka v dolinách.
Len prelud, ilúzia.
Skutočný život je o trápení.
Že všetko dobré sa v zlé premení.
Že nebo modré zošedne,
a každá farba vybledne.
Že slnko možno zajtra nevyjde.
A princ, ten veru nikdy nepríde.
Márnosť je život môj.
Nezvádzam žiaden boj.
Neprijímam, nedávam.
Len ranám sa poddávam.
Myseľ mám na mraky,
neverím v zázraky.
A láska sú len trápne šťastia náznaky.
Som väzňom svojich názorov,
som človek plný rozporov.
Som nešťastným ľudským tvorom.
Som hlúpym výtvorom
kohosi väčšieho
a topím sa v rieke bez brehov.
Som bezmenná, zmätená. Som stratená ...
Komentáre
Bravo
....
jar príde
Verím pre Teba, že jar príde a aj Ty v nej opät rozkvitneš a Tvoja zatrpknutost sa rozplynie ako stvrdnuté kôpky snehu pod stále teplejším a blahodarným marcovým slnkom. Určite kažký z nás raz bol takou kôpkou...
tak